V rámci írskych rozpočtových procesov, úradníci Ministerstva financií vydali dokument o dôsledkoch Brexitu, pre daňový systém Írska.

Príspevok bol pripravený na posúdenie skupiny pre daňovú stratégiu (TSG) – medzirezortná komisia, ktorej predsedá Ministerstvo. Dokumenty, ktoré vypracovali majú poskytnúť informácie o možnostiach a otázkach, ktoré je potrebné zohľadniť pri zostavovaní rozpočtu.

Príspevok sa zaoberá dopadom, ktorý bude mať Brexit na správu a výber individuálnych daní v Írsku a na výnosy štátnej pokladnice. Skúma tiež perspektívu “tvrdého” Brexitu, kde by Veľká Británia opustila EÚ bez dohody.

Úradníci oddelenia očakávajú, že Brexit bude mať najväčší vplyv na nepriame dane Írska, s osobitným dopadom na daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane. Británia sa stane treťou krajinou pre dávky DPH, v rámci spoločenstva a dávky do a z Británie budú skôr klasifikované ako vývoz/dovoz.

V dokumente sa uvádza: “Bude to znamenať značné počiatočné administratívne zaťaženie podnikov, ktoré majú problémy s vývojom systémov, než aby sa zaoberali zmenenými postupmi, preskúmaním existujúcich právnych zmluvných dojednaní, obchodných modelov atď. Zjednodušenia EÚ, ako je inventarizácia zásielok a triangulácia, ktoré nebudú dodržiavať komplexnejšie dodávateľské reťazce, už nebudú k dispozícii pre Britániu a to by mohlo mať významný vplyv na fungovanie írskych podnikov, ktoré sa zapájajú do podnikania vo Veľkej Británií, teda všetko závisí od výsledku rokovaní.”

Veľká Británia by mala taktiež mať väčšiu flexibilitu pri stanovovaní sadzieb DPH. Tento dokument varoval, že znížené sadzby DPH by mohli viesť k väčšiemu cezhraničnému nakupovaniu, najmä v kombinácii so slabšou hodnotou britskej libry. To by mohlo následne zvýšiť tlak na zníženie sadzieb DPH v Írsku.

Podľa správy by Brexit nemal mať významný vplyv na priame dane Írska, pretože dohoda o dvojitom zdanení medzi Írskom a Veľkou Britániou zostane nedotknutá. Dokument však poznamenal, že Brexit bude predstavovať výzvu, pokiaľ ide o daňovú konkurenciu, najmä ak sa Británia rozhodne pokračovať v agresívnom znižovaní dane z príjmov. Okrem toho by Veľká Británia nebola viazaná pravidlami EÚ o štátnej pomoci a mohlo by “podkopať“ Írsko tým, že poskytne lepšie daňové stimuly a pomoc pri financovaní podnikov.

Pokiaľ ide o daň z príjmov spoločností, dokument poznamenal, že vláda Británie má v úmysle do roku 2020 pokračovať v pláne, ohľadom zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 17%. V dokumente sa uvádza, že hoci Brexit vezme Britániu mimo rámca smerníc EÚ ohľadom priamej dani, Veľká Británia dôsledne podporuje projekt OECD, s označením BEEC. Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Írsko a Britániou by mala poskytnúť istotu, pokiaľ ide o zdanenie cezhraničných tokov pre úroky a dividendy.

Konečná perspektíva, ktorá sa uvádza v príspevku, je pre “tvrdý” Brexit. Vysvetlila, že vzhľadom na neexistenciu novej dohody medzi EÚ a Britániou by implikácie v oblasti zdaňovania a colnej správy zahŕňali: okamžité zavedenie colných a necolných prekážok; okamžité zavedenie colných kontrol v prístavoch a na letiskách, vrátane tvrdých hraníc na ostrove Írska; bezprostrednú hraničnú infraštruktúra a požiadavky na tranzit a daňová legislatíva EÚ sa už nebude vzťahovať na Veľkú Britániu.

V dokumente sa nakoniec uvádza: “Vplyv na obchodníkov a dopravcov by bol obrovský. Predovšetkým dodávky potravín by vyžadovali systém certifikácie výrobcov a spracovateľov, čo by bolo podporené komplexnými kontrolami na hraniciach Írska. Táto stratégia by bola taktiež podnetom na vysokú kriminalitu, vyplývajúcu z vysokých colných bariér.”

Příspěvek Írsko vypracovalo správu o vplyve Brexitu na daňový systém pochází z Parker & Hill